História

Pozemkové spoločenstvo Bývalí urbarialisti (PSBU) obce Východná vzniklo zápisom do pozemkových spoločenstiev dňa 29.12.1993 podľa zákona č.187/93 Zb., zákona č. 330/91 Zb. a zákona č. 219/91 Zb., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 105/90 Zb. Podľa zákona č 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách ho následne zapísali do príslušného registra na Obvodnom úrade v Liptovskom Hrádku a zaregistrovali na Okresnom úrade ŽO v Liptovskom Mikuláši. Rozhodnutím Okresného úradu OPPLH v Liptovskom Mikuláši ho zaevidovali v registri pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou.

PSBU hospodári na pozemkoch, ktoré vlastní vyše 850 podielnikov s vyše 650 tisíc podielmi. Jeho najvyšším orgánom je valné zhromaždenie, ktoré rozhoduje o jeho všetkých závažných a organizačných záležitostiach. Výkonným štatutárnym orgánom spoločenstva je deväťčlenný výbor, ktorý riadi činnosť PSBU medzi zasadnutiami valného zhromaždenia a rozhoduje o veciach, ktoré vyplývajú zo stanov a záverov valného zhromaždenia. Za výbor navonok koná predseda spoločenstva. Všetku činnosť kontroluje trojčlenná dozorná rada. Jednotlivé orgány, vrátane predsedu volí valné zhromaždenie na obdobie štyroch rokov.

PSBU Východná obhospodaruje v súčasnosti vyše 4400 hektárov pozemkov. Takmer 90% tejto výmery (3970 hektárov) sú lesné pozemky, zvyšok tvoria prevažne trvalé trávne porasty, ktoré využíva Spolchov s.r.o., založený zakladateľskou listinou dňa 24.04.1996 na základe rozhodnutia valného zhromaždenia PSBU a zápisu v obchodnom registri Krajského úradu v Žiline. Táto spoločnosť sa zaoberá hlavne poľnohospodárskou prvovýrobou, chovom oviec a službami, ktoré s tým súvisia. Každoročne sa stará o vyše 500 bahníc a niekoľko desiatok jariek a plemenných baranov. Jediným spoločníkom Spolchov-u s.r.o. je PSBU Východná. Jej založením sa v podstate nadviazalo na tradície spred roka 1958, kedy bývalí urbarialisti vo Východnej mali dve spoločnosti – lesnú a pasienkovú.

Rovnako ako ostatné urbárske spoločenstvá, aj bývalí urbarialisti vo Východnej začali svoj majetok nadobúdať po zrušení poddanstva v roku 1848, a to na základe snemového uznesenia z 15. marca 1848 a urbárskeho patentu z roku 1853. Do vlastníctva bývalých poddaných mala vtedy bezplatne prejsť taká výmera pôdy, akú mali v držbe do roku 1848. Za tereziánskej reformy v roku 1771 pridelili každému gazdovi 1/2 sesie (usadlosti), keď 1 sesia mala vo Východnej 20 uhorských jutár, 8 pokosov lúk a 29 jutár v spoločných pasienkoch. Medzičasom sa však pomery v držbe podstatne zmenili.

Feudálnej vrchnosti – hrádockému komorskému panstvu záležalo na udržaní všetkých lesov a neponáhľala sa s vydelením urbariálnych pozemkov. Impulz pre zistenie majetkových pomerov obyvateľov Východnej dal daňový úrad v roku 1856, pretože boli potrebné pre výrub daní. Vlastná komasácia, tzn. vydelenie pôdy v chotári obce do vlastníctva jednotlivých roľníkov začala až v roku 1866.

Kvôli rokovaniam o komasácii zostavili nový zoznam gazdov a v máji 1867 určili „državu urbársku jednotlivého gazdu“, ktorá mala predstavovať:

1. Intravilán (dom s dvorom a hospodárskymi budovami) s výmerou 1 jutro, ak ju nedosahoval, malo sa gazdovi pridať v extraviláne.
2. Extravilán
   • dve role vo vyšnom, strednom a nižnom poli a dve poľany v každej z troch tried lúk,
   • jednu roľu a jednu poľanu v chotárej časti „Hybica“,
   • jednu hradu (kapustnicu).

V júni 1867 sa dohodli na zámene erárnych pozemkov patriacich k majeru na Bielanskom za lúky a polia za riečkou Biely Váh s výmerou 724 jutár a 628 siah. Z hľadiska výmery nebola výmena pre Východnianov výhodná, pričom erár si ku svojej krčme a horárni na Bielanskom naďalej ponechal 32 jutár.

V tom istom roku začali rokovať o situácii s horou. Ako spoločnú obecnú horu mala vtedy Východná od panstva pridelený Hrubý Grúň a Tomašov Suchý. Ustálili sa, že jednej urbárskej sesii má pripadnúť 11,5 jutár sesie hôrnej. Keďže obec mala 50 urbariálnych sesií, okrem toho 33 želiarov, s prihliadnutím na potreby farárov a učiteľov vzali za základ vyše 55 sesií. Výmeru hôrnej sesie, ktorá mala pripadnúť na urbársku sesiu zvýšili z 11,5 na 12 jutár, takže celkove vypočítali náležitosť 673,5 jutár hory.

Následné, rovnako dôležité rokovania prebiehali o rozsahu pasienkov. Dohodli sa, že ich výmera by mala odpovedať vyše 57 pasienkovým sesiám, na ktoré pripadlo 1267 jutár a 900 siah pasienkov. Po skončení rokovaní predložili Východňania žiadosť, aby výkupne za pôdu v extraviláne vo výške 367 rýn. zlatých mohli splácať počas dlhšieho obdobia, a síce počas 15-20 rokov, a aby pokuty za lesné priestupky neboli také vysoké.

Počiatočný, kmeňový majetok východnianskych urbarialistov, ktorý im ako bývalým poddaným liptovsko-hrádockého panstva vyčlenil erár pri komasácii predstavoval v konečnom dôsledku len niečo cez 200 hektárov lesov a zhruba 400 hektárov pasienkov, ktoré sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti obce (Rígel, Zámčisko, Bereky, Grúň). Vo Východnej bolo vtedy 420 domov s takmer 1800 obyvateľmi. V rokoch 1875-1880 kúpili lesy a pasienky v Trsteníku, les Belá, Dúbravy, lesy a hole na ľavej strane v Kamenistej doline a Hlinej s výmerou okolo 3900 jutár od spoločnosti Holzindustria, obchod s drevom Miko a i. so sídlom v Ondrášovej (pôvodne patrili Pongrácovskému ondrášovskému komposesorátu). Neskôr odkúpili lesy a pasienky od urbarialistov z Važca na Ramžovej a pod Jamským plesom, a napokon, v roku 1942 lesy a pasienky na Suchých vŕškoch poniže Svarína od občanov Kráľovej Lehoty.

Šesťdesiat rokov platil pre obhospodarovanie a spravovanie lesov bývalými urbarialistami zák. čl. XIX/1898. Po nadobudnutí účinnosti zákona SNR č.23/1958 Zb. o zrušení lesných spoločenstiev prevzala lesný majetok urbarialistov obce Východná s celkovou výmerou takmer 1800 hektárov na základe zápisnice z 21.8.1958 Krajská správa lesov v Žiline prostredníctvom Lesného závodu v Lipt. Hrádku a majetok s výmerou vyše 500 hektárov, na základe zápisnice z 1.9.1958 Správa TANAPu v Tatranskej Lomnici.

Pastva na odčlenených pozemkoch bývalých urbarialistov Východná k TANAPu definitívne zanikla v roku 1958 po zriadení rozsiahlej účelovej prírodnej rezervácie Podbanské s celkovou výmerou vyše 8 tisíc hektárov, ktorá mala byť legislatívnym nástrojom na definitívne vylúčenie stád oviec a hovädzieho dobytka z územia národného parku. Na bývalé pasienky, lúčne enklávy a košariská na Podbanskom, v Kamenistej a Tichej doline sa zákonite začal vracať les. Ostatné pasienky mali pôvodní majitelia odovzdať do užívania JRD Východná, ktoré v roku 1958 práve vzniklo. Po delimitáciách pôdneho fondu v rokoch 1961 a 1962 ich však všetky neprevzalo, pretože väčšiu časť z nich previedli do lesného pôdneho fondu a odovzdali do užívania Správe TANAPu. Trvalo 36 rokov, pokiaľ štát odobraté pozemky prinavrátil právoplatným dedičom združeným do nového Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Východná.

Milan Koreň